Prebiehala diskusia o jogínskej tradícii v Tibete
a statuse týchto praktikujúcich jogínov. Preto by sme mali preskúmať
niektoré zdroje. Ako prvé sme vzali ilustráciu zo slávnej Štyri tantry
medicíny, alebo gjuži (rgyud bzhi),
kde sa píše:
Táto (ilustrácia zobrazuje) dva druhy sanghy, hodní úcty,
známe ako „vysvätení/ordinovaní učení majstri“ (rab byung dge bshes zhes mchod gnas sde gnyis).
Táto ilustrácia zobrazuje mnícha a jogínskeho praktikujúceho
mantry, bok po boku. Sprievodný text ich popisuje, ako rovnocenných zástupcov
dvoch druhov sanghy (sde gnyis),
alebo skupín praktikujúcich, ktorí sú všeobecne označovaní, ako komunita
mníchov a praktikujúcich mantru (´dus
sde gnyis), to jest mníchov (so thar
rab byung) a s bielymi róbami a dlhými vlasmi (gos dkar lcang lo). Obidve si hodné úcyu
a tvroia autentické objekty útočiska, ktorým sa majú dávať dary (mchod gnas). Obidve sú považované za
vysvätených/ordinovaných (rab byung)
učených majstrov (dge bshes).
Posledný termín odvodený foneticky ako geše, je skratka od gewa šeňjen (bde ba´i bshes gnyen), čo ej preklad
sanskritského kalyánamitra, čo sa často prekladá ako „duchovný priateľ“, alebo „cnostný
spoločník“. Tu by sa toto označeie nemalo mýliť s obdobným titulom geše,
ktorý sa udeľuje po rokoch štúdia predpísaných textov a potom prejdením
série formálnych skúšok týchto textov, ako je tomu v kláštorných univerzitách
Gelug (dge lugs), alebo Böne (bon), ani so skorším použitím, ktorým sa
označovali zástupcovia vyššieho kláštorného vzdelania. „v rannom Tibetskom
použití to označuje dobrý príklad buddhistických hodnôt, na ktorého sa človek
môže spoľahnúť, ako na vodcu“, alebo majstra.
Toto má veľkú dôležistosť, pertože obidvaja – mních aj
jogín – sú považovaný za rovnocenných majstrov a predstaviteľov jednej z dvoch
druhov sanghy, bez toho, aby inštitucionalizovaný monastický celibátnik bol
vyšší, a tantrický profesionálny jogín bez celibátu bol nižšie, alebo s nižšou
vysviackou/ordináciou, alebo naopak. Toto odráža pochopenie v čase uvedenia
buddhizmu do Tibetu v siedmom a ôsmom storočí. Hovorí sa, že od
stretnutia Khenpo Šantarakšitu, Lopona Padmasambhavu a Dharma kráľa Trison
Decena v ôsmom storočí existujú v Tibete dve sanghy, známe ako sangha
mníchov a sangha tantrických praktikujúcich. Prvá skupina, mnísi, sa
označujú tí s holými hlavami a červenými, či šafránovými rúchami (rab byung ngur smig gi sde) a druhá,
tantrický praktikujúci mantru, s dlhými zapletenými vlasmi odetý do bielej
róby (gos dkar lcang lo´i sde).
