Ngakpa Retreat s Lopon Ogyan Tanzin Rinpočhem

S radosťou vás pozývame na meditačné ústranie s lámom Lopon Ogyan Tanzin Rinpočhem (www. http://ogyantanzin.blogspot.sk/) . Meditačné ústranie sa uskutoční v prekrásnom prostredí hôr, v obci Králiky pri Banskej Bystrici, na chate Borinka.

                Rinpočhe odovzdá tantrické iniciácie na meditačné aspekty Vadžrakilája a Simhamukha, transmisie na sadhány (manualy) ich praxí, a ďalšie náuky (máme prisľúbenú transmisiu na text „Buddhovstvo bez meditácie“ od Dudžom Lingpu).

                Vadžrakilája bola hlavná prax, pomocou ktorej dosiahol najvyššie poznanie Guru Padmasambhava.

„Tajné náuky a kľúčové inštrukcie všetkých tantier v jedinom stave, srdcová esencia stoviek tisíc náuk Vadžrakiláji sa nazýva Vadžrakilája, Ostrie, ktoré ničí pri dotyku. Je to výťazok osobnej praxi Vadžrakiláji troch veľkých majstrov (Padmasambbhava, Vimalamitra a Silamandžu). Práve ako udelil Guru Padmasambhava tieto náuky, tak drahé jeho srdcu, zhromaždeniu kráľa (Trison Decen) a jeho poddaných, tak ich oni praktikovali. Aby sa uchovali náuky Vadžrakiláji pre budúce generácie, väčšina ich bola predaná ústne, mnohé boli ukryté v zemi, a niektoré boli ukryté do prúdu mysli-múdrosti rozličných jedincov. Zo všetkých týchto je táto najvyššou  esenciou, prostá mnohých slov a vyumelkovanosti, ale všetok  podstatný význam tu je. Jej neobyčajne ostrá sila a požehnanie je väčšie, než iné. “ – Ješe Tsogjal

                Simhamukha: „V terminológii vyšších tantier, meditačné božstvo Džňána Dákiní Simhamukha (yi-dam lha), ktoré je zároveň hnevlivé a zároveň žena. Je nutné pochopiť, že navzdory jej mimoriadne hnevlivému zjavu a zvieracej hlave, nie je ochranným duchom (srung-ma), podrobená mágiou, obrátená k dharme a zviazaná prísahou služby niektorým mocným mahásiddhom v minulosti. Skôr je to hnevlivá manifestácia Guhjadžňána Dákiní, ktorá podľa tradície ňingmapa, bola hlavnou učiteľkou-dákiní Padmasambhavu v krajine Uddijána. Preto, hoci je Simhamukha svojim aspektom dákiní, funguje aj ako meditačné božstvo, či jidam a jej špecifickou funkciou je zabránenie a odvrátenie (bzlog-pa) psychických útokov, ktoré môžu ohrozovať praktikujúceho a podmaniť si negatívnu ženskú energiu personifikovanú matrikami, či mamo. Simhamukha sa objavuje v podobe hnevlivej, ženskej a démonickej, v skutočnosti sa hovorí, že vyzerá ako matrika, či mamo, nie preto, že by jej prirodzenosť bola zlá, či démonická, ale preto, že jej hnevlivý aspekt (khro gzugs) úspešne premáha a podmaňuje si tieto negatívne energie. Simhamukha je džňána dákiní, alebo bohyňa múdrosti. Podľa Džigme Lingpu (1726-1798), slávneho majstra ňingmapy a objaviteľa skrytých pokladov textov, alebo teriem, Simhamukha predstavuje manifestáciu nirmanakáji, objavujúcu sa v čase a histórii, zatiaľ čo jej aspekt sambhogakáji je Vadžravarahi a jej aspektom dharmakáji je Samantabhadrí, samotná prvotná múdrosť.“ – Lama Vadžranatha

                Program ústrania:

16.10. utorok - príchod Rinpočheho a voľný den 
17.10. Streda – výroba a príprava toriem pre obidve iniciácie

18.10. Štvrtok - Iniciácia Vadžrakiláji + transmisia lungu na dlhú sadhánu

19.10. Piatok  - Iniciácia Simhamukhy
20.10. Sobota - Transmisie lungu sadhány pre Simhamukhu a ďalších textov
21.10. Nedeľa - Deň venovaný praxi
22.10. Pondelok - Rinpočheho odchod do Rakúska

                Popri tom vždy ráno a večer spoločná prax podľa dohody.

                Ceny:

Ubytovanie s plnou penziou na jeden deň – 25€

Kurzovné náklady na jeden deň – 10€

Registrácia: telefonicky na čísle +421 905 265 386, mail: gyalpo@azet.sk . Registrácia bude platná po zaplatení nevratnej zálohy 35€ na číslo účtu:

Tatrabanka: 2615012074/1100 (do správy pre prijímateľa prosíme uviesť vaše meno)

V prípade zahraničných prevodov použite nasledovné údaje:

IBAN: SK53 1100 0000 0026 1501 2074
SWIFT: TATRSKBX

Kapacita miest je obmedzená na max počet 36 ľudí, preto vám odporúčame zaregistrovať sa čo najskôr.

Akékoľvek prípadné informácie získate na vyššie uvedenej mailovej adrese, či telefónnom čísle.
Kontaktné informácie na ubytovanie nájdete na adresách:

http://www.chataborinka.sk/

Tešíme sa na vás!

Malé pojednanie o kostýme Ngakpov

Nasledujúce pojednanie je výcuc z textu od Benjamina Bogina "The Dreadlocks Treatise: On Tantric Hairstyles in Tibetan Buddhism". V tomto výcuce som sa zameral skôr na celkový kostým, ktorý sa v tradícii ngakpov používa a na jeden z pohľadov na jeho význam. ENJOY! Ngakpa Tongynid Dorje.

   

      "Iste nezvyčajné pre mnícha."


    Druhého augusta 1936 na ceste do Lhasy, ako súčasť Britskej Diplomatickej misie Sira Basil Goulda, Frederick Spencer Chapman odfotil  siedmych mužov stojacich na nádvorí kláštora, s vlasmi úplne oholenými. Avšak muž v strede vyčnieval. V kontraste k tmavým mníšskym rúcham troch mužov stojacich na každej strane, mal oblečené biele róby a dlhý šál s tmavými pruhmi na oboch krajoch. Hľadel priamo do fotoaparátu, pravá ruka pred hruďou, končeky druhého a tretieho prsta sa dotýkajú palca. Uši má ozdobené veľkými bielymi náušnicami a na hlave sú hrubé povrazy vlasov ozdobne zviazané do turbanu širšieho, ako jeho tvár. Poznámky z denníka misie pomáhajú identifikovať tohto muža, ako opáta kláštora, a vo svojom vydanom popise misie ho Chapman popisuje ako "muža v rokoch s láskavou a živou tvárou; na rozdiel od ostatných mníchov, ktorých sme stretli, nosil šedú róbu a mal masu vlasov zviazanú  na vrch hlavy. Bolo nám povedané, že si nikdy v živote nestrihal vlasy. V ušiach má ploché špirálovo tvarované disky zo slonoviny a prstene na prstoch - iste nezvyčajné pre mnícha." Vskutku, nanajvýš nezvyčajné.

<<- ZDROJ

    Slovo, ktoré Tibeťania používajú pre tento typ náboženskej postavy je ngakpa, termín, ktorý nemá presný proťajšok v západných náboženstvách a jazykoch. Ako preklad Sanskritského pojmu mantrin - ten, čo recituje mantry - označuje Tibetské slovo ngakpa triedu tantrických kňazov nedržiacich celibát. Chapmanova chybná identifikácia "nezvyčajného mnícha" odráža jeho zmätok v kategóriách, ktoré presne neodpovedajú Európskym kláštorným tradíciám. Avšak otázka o statuse ngakpu nevyvstáva len zo samotných zahraničných pokusov o interpretáciu. Dlhá a často sporná história postáv mníchov a ngakpov hrala hlavnú rolu v konštitúcii Tibetského buddhizmu. Moderný učenci často zahrnuli dichotómiu mníchov a ngakpov ako organizovanú štruktúru pre ich reprezentáciu Tibetského buddhizmu. V Tibetskej literatúre stelesňoval ngakpa výzvu mníšskym definíciám buddhizmu a bol raz glorifikovaný a inokedy zatracovaný počas stáročí.

    Práce Tibetského buddhistického lámu zo sedemnásteho storočia, Jolmo Tenzin Norbu (1598-1644), ukazujú silný záujem v otázkach o postave ngakpu a jeho vzťahu k mníchom. Tento záujem bol hlboko osobný, keďže Tendzin Norbu sám bol mnícho až do svojej polovice dvadsiatich rokov, keď sa rozhodol stať ngakpom. Je záujímavé, že jeho práce o ngakpoch sa sústredili presne na to, čo upútalo pozornosť Frederick Spencer Chapmana v 1936 a to, čo vyčnieva na fotke, keď sa na ňu dnes dívame: masu dredov zviazaných na hlave ngakpu. Toto zameranie na zovňajšok vyzýva domnienky, ktoré umiestňujú otázky o náboženskej identite len na nejaké nehmotné vnútro. Dôležitosť zovňajšku je opakovaný v Tendzin Norbuho autobiografii a dáva polemické vyjadrenie v jeho krátkom pojednaní nazvanom Revúci smiech hrdinu: Pojednanie o dredoch jogínov, ktorí praktikujú tajnú mantru.

    Na rozdiel od väčšiny životopisov, memoáre Tendzin Norbua nezačínajú výčtom jeho predchodcov, alebo scénou jeho zrodu. Skôr, ako je zvykom v Tibetskej logike autobiografií reinkarnovaných lámov, príbeh začína pri smrteľnej posteli jedného Jolmo Namkha Gjadžin. V rozhovore s veľkým sakja majstrom Džampa Sönam Wangpom (1559-1621), umierajúci láma oznamuje, že umrie za sedem dní. Ako podmienku pre jeho znovuzrodenie, ako úplne čistého, plne vysväteného mnícha, zverí jeho almužnú misku a mníšsku róbu tomuto majstrovi z línie sakja. Hoci bol nový chlapec skutočne rozpoznaný, ako znovuzrodenie Jolmo Namkha Gjadžina ( a tak identifikovaný ako Tretí Jolmo Tulku), almužná miska a róba neboli novej inkarnácii odovzdané. Mnoho rokov neskôr, keď Tendzin Norbu popisuje návštevu sakjapa Majstra Džampa Sönam Wangpo, neuskutočnené odovzdanie týchto vecí interpretuje ako príčinu svojich zápasov s mníšskym systémom a aj ako znamenie, že mníšsky život nebol pre neho mienený.

    Pomedzi tieto riadky, chlapcov otec bol slávny ngakpa známy ako Ločhen Čenrezik, a memoáre naznačujú, že keď bol dieťa si Tendzin Norbu odmietal  obliekať bežné šaty, uprednostňoval obliekať si biele róby, napodobujúc róbu ngakpov, ako bol jeho otec. Keď si otec všimol tento sklon, vyjadril určité znepokojenie o štýle obliekania jeho dieťaťa a presviedčal ho, aby sa stal mníchom a začal študovať skôr než spraví akékoľvek rozhodnutie stať sa ngakpom. Táto téma napätia medzi mníšstvom a cestou ngakpu pretrváva skrz memoáre Tendzin Norbua a prijatá mníšska róba a miska a biela róba, ktorú preferoval, vytvárajú kontrast v termíne prejavu.

    Prvá narážky na zámer mladého mnícha stať sa ngakpom sú takisto vyjadrené v termínoch prejavu. Okolo dvadsiateho roku sa Tendzin Norbu stal žiakom Rindzin Ngaki Wangpa, jedného z najznámejších ngakpov tej doby. Hoci najprv váhal, úcta Tendzin Norbuho voči Rinzin Ngaki Wangpovi rýchlo rástla; mnoho rokov cestoval tam a nazad medzi svojim kláštorom a "táboriskom dharmy" žiakov Rinzin Ngaki Wangpa. hoci ostal v tomto období mníchom, jeho narastajúci obdiv voči ngakpovi nachádzal vyjadrenie rozličnými spôsobmi. Zatiaľ čo sa zúčastňoval festivalu v debate v kláštore jeho preceptora, Žamar Rinpočheho, Tendzin Norbu povedal tradičné venovanie zásluh:

    >>Kráľ dharmy (Žamar Rinpočhe) povedal: "(Venujem záslhy pochádzajúce z tejto udalosti) všetkým ľuďom, kým nedosiahnu osvietenie." Ja som povedal: "Venujem zásluhy (prianiu, že) keď dosiahnem buddhovské osvietenie, stanem sa "pánom rodiny" v štýle toho, kto ma dredy zviazané do uzla a ozdobené korunným klenotom." Vzdelaní učenci sa srdečne smiali......Ďalší deň počas náuky sa Víťazný (Žamar) na mňa pozrel a spomenúc si, čo som minulý deň povedal, začal sa smiať.<<

    Napätie medzi identitou mnícha a ngakpu, ktoré sa objavuje v celej autobiografii, vrcholí v devätnástej kapitole. Táto kapitola popisuje meditačné ústranie, ktoré autor podstúpil v izolovanej posvätnej jaskyni na svahoch Mount Riwo Pembar v skorom r.1620. V jednom bode svojho ústrania sa Tendzin Norbuovi snívalo o krásnej pätnásťročnej dievčine, ktorá ho držala za ruky, spievala melodické piesne a povedala predpoveď o úžitku, ktorý prinesie bytostiam v budúcnosti. Keď na sen po prebudení rozpomenul, uvedomil si Tendzin Norbu, že v sne nebol oblečený ako mních, ale v bielej róbe ngakpu. Poňal to ako znamenie a rozhodol sa obliecť sa na ďalší hlavný rituál jeho ústrania do róby ngakpu.

    Pri tej príležitosti sa okolo neho zhromaždili zástupy dákov a dákiní a nakopili obrovské hromady obetín, mávajúc vo vzduchu  zástavami z bieleho hodvábu. Tendzin Norbu o tomto píše: "V tom čase tam bola zmysluplná súhra príčinných faktorov (rten ´brel) tým, že som mal oblečenú takú výstroj ngakpu." Pojem "zmysluplná súhra príčinných faktorov" je tu demonštrovaná faktom, že robiť rituál oblečený ako ngakpa produkuje extrémne priaznivé výsledky. Práve ako nedoručená róba a miska z jeho minulej inkarnácie boli interpretované ako príčiny a prezvesť krátkej mníšskej kariéry Tendzin Norbua, ohlas nebeských bytostí k jeho ngakpovskej róbe a dlhým vlasom je chápaná ako prejav jeho identity ngakpu a aj potvrdenie správnosti jeho rozhodnutia.

    Toto je principiálna pasáž v memoároch Tendzin Norbua, ktorá priamo pojednáva o jeho premene z mních na ngakpu.

    >>V Indii majú kláštorné róby osemnástich siekt každá svoje špecifické znaky. Na druhej strane, brahmani, jogíni, sanjásini a ostatní, každý má svoje znaky. Takisto v Tibete sú rozličné klobúky pre každý typ. Nie sú atraktívne, ale musia sa nosiť. Naznačujú filozofické doktríny, ktorých sa človek drží. V tomto ohľade, táto výstroj - dredy a biele nefarbené šaty - ukazujú prirodzený a neviazaný stav. Toto je výstroj "zavŕšených" (grub thob, siddha) a "držiteľov mantry" snangs ´chang, mantradharin).<<

    Hoci boli mahásiddhovia uctievaní naprieč Tibetským buddhistickým spektrom, Tibetská história ukazuje, že jedinci, ktorí skutočne imitovali mahásiddhov až príliš, boli veľmi kontroverzní.

    >>Okrem nemnohých, nikto nebol potešený. Ťažkosť môjho zločinu (že sa stal ngakpom, prekl.) bola považovaná za horšiu, ako zabitie človeka. Všetci v každom smere mi vrhali do tváre hrubú kritiku. ...Len pre zmenu oblečenia sa mnoho ľudí odo mňa otočilo. ... (Ľudia vraveli:) "Najprv si nechal narásť vlasy a zmenil farbu odevu, neskôr si vezme ženu. Neskôr si spraví dieťa. Začne bezstarostne piť." Teraz ma táto situácia dostihla. Avšak stále je to v súhlase s kázňou Šakjamuniho. Je to tiež v súhlase s tantrami Vadžradháru a tajnými inštrukciami Orgjen Pemu (Padmasambhavu).Pre mňa to sedí veľmi dobre. Pre ostatných (je lepšie) ostať (mníchmi).<<

    Hoci sa pojednanie Tendzin Norbuho zameriava na dredy, sú vždy chápané ako súčasť výstroje ngakpu. Ich prvenstvo v skupine pochádza z ich unikátneho statusu, čoby periférie tela, zároveň časť tela a pritom sa môžu odstrihnúť bezbolestne, alebo trvalého poškodenia. Toto oddeľuje  dredy od bielej róby, náušníc a ostatných položiek spojených s ngakpom. Zakorenené v hlave, dredy sú stále prítomné, zatiaľ čo ostatné časti výbavy vzaté, či odobraté pre určité okolnosti a situácie. Navzdory týmto rozdielom sa mnoho argumentov dá aplikovať rovnako na ostatné tantrické príslušenstvo, ako je bubon, trojzubec, rituálna dýka a sietke podobnej vyrezávanej kosti, známej ako "ornamenty z kostí".

    Ako ngakpa bol Tendzin Norbu slavny predovšetkým majstrovstvom v rituáloch pre obrátenie nepriateľov a robil tieto zložité rituály pre prospech mocných patrónov mnoho krát. "...Nie je žiadny iný kostým, ktorý zmení našu víziu tak, ako tantrická róba a kostenné ornamenty". Odhliadnuc od toho, aký musí byť rituálny kostým ngakpu pôsobivý pre divákov (a patrónov), Tendzin Norbu špecificky pripisuje jeho jasnozrivú víziu rituálneho efektu tejto výstroji. Typické pochopenie rituálnych kostýmov a oblečenia je obrátené na ruby . skôr aby zovňajšok reprezentoval je vnútornú mentálnu silu, kostým ngakpu transformuje vnímanie toho, kto si ho oblečie.

-----

J.S.Dudžom Rinpočhe - Dzogčhenový náhľad na ngödro

Nech robíme akúkoľvek prax, relatívna aj absolútna pravda sú naraz prítomné, metóda a múdrosť sú naraz prítomné, skúsenosť a prázdnota sú naraz prítomné. Je to tak preto, lebo taká je povaha skutočnosti. Základné praxe ngöndro existujú ako metóda pre uskutočnenie podstaty skutočnosti, ktorou je osvietený stav bez počiatku. Záverečná fáza ngöndro, gurujoga, je najväčšou esenciou tejto metódy. Skrz gurua je dosiahnutá táto úroveň v momente, keď sa guru do vás rozpúšťa a stáva sa jedným s vami. V tomto bode ostávate v absolútnej prirodzenosti vecí, ktorou je aktuálny stav skutočnosti takej, aká je.

                Na začiatku invokujeme prítomnosť gurua. Keďže guru je ten, ktorý stelesňuje kvality cesty a kvality cieľa, pripomíname si gurua na začiatku  a na konci tejto praxe.

                Keď sme si pripomenuli gurua, uvažujeme nad tým, ako je ťažké dosiahnuť ľudskú formu, ktorá je najpríhodnejšia okolnosť pre duchovnú prax. Ľudská forma je základom duchovnej cesty k oslobodeniu a preto vzácna a hodná veľkého rešpektu. Ak si nevážite situáciu v ktorej sa nachádzate, nevyužijete ju a veľká príležitosť bude stratená.

                Potom uvažujeme nad pominuteľnosťou a smrťou. Všetko, čo existuje je podrobené zmene a rozpadu. Hoci aj zomriete, nenájdete slobodu len tým, že stratíte svoju fyzickú formu. Budete krúžiť v samsáre, prijímať bezpočetné tvary na základe vášho navyknutého vnímania. Povahou samsáry je skúsenosť utrpenia, ktoré povstáva skz udržiavanie ilúzie duality. O tomto kontemplujeme.

                Potom premýšľame o vzorcoch karmickej skúsenosti. Rozpoznávame spôsob, akým je naše vnímanie a odpovede ovládané dualistickým podmienením, ktorého sa je tak ťažké zbaviť.

                 Toto sa nazýva Štyri myšlienky, ktoré obracajú myseľ. Ich úlohou je obrátiť našu pozornosť od navyknutých vzorcov.  Je dôležité kontemplovať tieto Myšlienky na začiatku ngöndro, aby sme  rozvinuli vhodnú motiváciu pre prax. Praktikovať takýmto spôsobom je ako zjemniť poorané pole, aby bolo rovné a pripravené sa sejbu. Potom musíme zasiať samotné semeno. Zasiať semeno je prijať útočisko, rozvíjať bodhičittu, obetovať mandaly a očistiť sa skrz Vadžrasattvu.

                Z pohľadu relatívnej kondície v ktorej sa nachádzame, nie je možné uskutočniť absolútnu prirodzenosť skutočnosti, bez použitia toho, čo je relatívne. Bez použitia vašej relatívnej situácie ako základu nie je možne uskutočniť pravú prirodzenosť svojej mysli. A rovnako, bez ngöndro, nemôžete priamo pochopiť prirodzenosť prázdnoty. Relatívne a absolútne existujú spoločne – idú ruka v ruke, je skutočne veľmi dôležité si to uvedomiť.

                Pozrime sa na útočisko. Na vonkajšej úrovni sú tu Tri Klenoty: Buddha, Dharma a Sangha. Buddha je zdrojom Dharmy. Tí, ktorých myseľ je obrátená k Dharme sú Sangha. Keďže existujeme v dualite, zažívame iluzórnu nespokojnosť. Kvôli tomuto prijímame útočisko, aby sme sa oslobodili od skúsenosti nespokojnosti, ktorú sme si sami vytvorili. Skrz nepochopenie našej skutočnej prirodzenosti sa táto ľudská forma stáva nádobou nekonečných dualistických projekcií. Stáva sa zdrojom pripútanosti. Táto pripútanosť je veľmi silná dokiaľ neuvidíte skutočnú prirodzenosť existencie. Kým sa úplne neoslobodíte od delúzie, že vaše telo zhodnocuje vašu existenciu, nespokojnosť bude stále podfarbovať vašu skúsenosť. Kvôli tomuto existujú Tri Korene ako sústredenie útočiska. Takže, povedané externe, prijímame s oddanosťou útočisko v Buddhovi, Dharme a Sanghe, ale vnútorne sú Buddha, Dharma a Sangha symbolické – hlboká a zručná cesta, ktorá nás vedie z iluzórnej samsáry, ktorú sme si sami vytvorili.

                Z dzogčhenového pohľadu sú Tri korene v nás. Na absolútnej úrovni je naša myseľ, ktoré je prázdna a bez vzťažných bodov, samotný Buddha, rigpa, žiarivá jasnosť sama o sebe. Navonok sa Dharma manifestuje ako zvuk a význam -  počujete ju a praktikujete ju. Ale z vnútorného pohľadu je Dharma prázdna. V esencii je neubúdajúcou, nezastretou  manifestáciou jasnosti rigpy – prvotnou mysľou. Navonok pozostáva Sangha z tých, ktorých myseľ je otočená k Dharme, ale z vnútorného pohľadu je Sangha všetko prestupujúci, všetko pokrývajúci aspekt mysli. Tri Korene sú v nás plne uskutočnené. Avšak, keďže to nerozpoznávame, prijímame útočisko v ich vonkajších aspektoch. Keď praktikujete ngöndro, vizualizujete si s hlbokou oddanosťou Padmasambhavu; svojím telom robíte pokorne poklony; a svojou rečou recitujete útočisko. Potom, keď nakoniec praxe ticho sedíte, rozpustíte vizualizáciu vo vás a dôjdete k uvedomeniu, že tieto tri – subjekt, objekt a činnosť – nie sú nič iné než rigpa! Meditujúci je sám sebou; Padmasambhava je náš objekt meditácie. Iba zotrvajte v prirodzenosti rigpy. Nenájdete nič iné, než rigpu! Buddha Šákjamuni povedal v Do-de Kalpa Zangpo: „Manifestoval som sa snovým spôsobom snu podobným bytostiam a dal som snu podobnú Dharmu, ale v skutočnosti som nikdy neučil a nikdy som aktuálne neprišiel“. Z tohto uhla pohľadu je všetko iba vnímanie, existujúce iba zjavnej sfére takosti. Čo sa týka praxe útočiska, relatívnym aspektom je objekt útočiska, ktorému obetujete oddanosť a poklony, atď. Ale absolútny aspekt je bez úsilia; to je keď rozpustíte vizualizáciu a zotrváte v prirodzenom stave mysli bez úsilia, v ktorom koncept útočiska už viac neexistuje.

                Rozvíjanie bódhičitty, alebo myšlienky osvietenia znamená, že ak jednáme len pre nás samotných, nenasledujeme cestu Dharmy a naše osvietenie bude blokované. Je nanajvýš dôležité, aby sme vytvorili osvietenú myšlienku oslobodenia všetkých bytostí zo samsáry. Bytostí sú neobmedzené, ako obloha. Všetky boli našimi otcami a matkami. Všetky trpeli v samsáre, ktorá je umelo vytvorená zo základni bytia. Takže, myšlienka ich oslobodenia z tohto utrpenia je skutočne veľmi mocná. Bez nej, máme iba zmätený koncept, že sme oddelení od všetkých cítiacich bytostí. Osvietená myšlienka je: „Od teraz, až kým nebude samsára prázdna, budem pracovať pre úžitok všetkých bytostí, ktoré boli moji otcovia a matky“. Takže z relatívneho pohľadu tu sú cítiace bytosti, ktoré majú byť oslobodené, je tu súcit, ktorý má byť vytvorený a je tu „ja“, ktoré súcit vytvára. Spôsob rozvíjania a ukázania súcitu bol vysvetlený Buddhom Šákjamunim samotným. Takáto je relatívna myšlienka osvietenia.

                V relatívnej praxi myšlienky osvietenia si vizualizujete všetky bytosti a potom necháte vyvstať osvietenú myšlienku. Recitujete verše toľko krát, ako vaša prax vyžaduje. Inštrukcia na základe náuky je, že zamieňate vlastné šťastie za bolesť iných. Ako vydychujete, dávate všetko šťastie a radosť a aj ich príčiny, všetkým bytostiam. Ako nadychujete, beriete všetku ich bolesť a utrpenie, takže sa od nich oslobodia. Toto je takisto veľmi dôležité. Bez rozvoja osvietenej myšlienky sa nemôžeme oslobodiť od našej pripútanosti k tvarom a prejavom prázdnoty a tak nemôžeme dosiahnuť osvietenie. Je to kvôli našej neschopnosti prejaviť súcit ostatným a pretože sme pripútaní ku konceptu nás samotných, že ešte nie sme oslobodení od dualizmu. Všetky tieto veci sú relatívne aspekty praxe osvietenej myšlienky.

                Čo sa týka absolútneho aspektu osvietenej myšlienky, Buddha Šákjamuni povedal svojmu žiakovi Rabdžorovi: „Všetky javy sú ako ilúzia a sen“. Dôvod, prečo to Buddha povedal je, že čokoľvek sa objaví je podrobené zmene a rozpadu; nič nie je inherentne pevné, trvalé, oddelené, kontinuálne, alebo stanovené. Ak vnímate svet ako pevný, sami sa zväzujete a ste zapletený a vtiahnutý okolnosťami, ako pes remeňom. Budete sa topiť v činnostiach, ktoré nemôžu byť nikdy ukončené, kvôli čomu je samsára zjavne nekonečná.

                Môžete si myslieť, že keďže je samsára ako sen, možno osvietenie je solídne a trvalé. Ale Buddha Šákjamuni povedal, že nirvána samotná je tiež ako sen – ilúzia. Nie je tu nič pomenovateľné, čo je nirvánou; nie je nič, nazývané nirvána, čoho sa dá dotknúť.  Buddha Šákjamuni to povedal priamo: „Forma je prázdnota“.[1] Napríklad mesiac sa môže odrážať na vode, ale vo vode nie je žiadny mesiac a nikdy nebol. Vo vode nie je žiadny mesiac, ktorý sa dá uchopiť. Forma je prázdna. Potom Buddha Šákjamuni pokračoval: „Prázdnota samotná je forma“. Je to prázdnota samotná, ktorá sa objavila ako forma. Nemôžete nájsť prázdnotu mimo formu.[2] Nemôžete tieto dve oddeliť. Nemôžete ich uchopiť, ako oddelené entity. Mesiac sa odráža vo vode, ale voda nie je mesiac. Keď to raz pochopíte na úrovni skúsenosti, nebude už žiadna samsára.[3] V oblasti realizácie nie je žiadna samsára, alebo nirvána. Keď hovoríme o dzogčhenových náukách, samsára a nirvána sú ďalšie dualistické koncepty. Ale keď sa pozriete na mesiac vo vode, môžete povedať: Ale on tam je, ja ho vidím! Ale keď sa za ním natiahnete a skúsite ho chytiť, nie je tam! Rovnako je to s myšlienkami, ktoré povstávajú vo vašej mysli. Takže ak sa spýtate: „Ako toto prišlo?“, musíte vedieť, že všetko prichádza skrz vzájomne závislé vznikanie. Čo je vzájomne závislé vznikanie? T je jednoducho, že mesiac a voda neexistujú oddelene. Čistá voda je prvotná príčina a mesiac je druhotná, alebo prispievajúca príčina. Keď sa tieto dve stretnú, manifestuje sa vzájomne závislé vznikanie. Je to súčasný prejav prvotnej príčiny a prispievajúcej príčiny.

                Aby sme to dali priamo, prvotná príčina, alebo základ samsáry je duality – povrchné oddelenie prázdnoty a formy. Z tohto sa všetky manifestácie stanú prispievajúcimi príčinami v rámci karmickej vízie. Dokiaľ sme pripútaní k formovému prejavu prázdnoty ako definície bytosti, stretávajú sa a prinášajú manifestáciu samsáry. Všetko, čo zažívame ako samsáru existuje iba v rámci vzájomnej závislosti. Musíte si tým byť úplne istí! Keď pokročíte ďalej a preskúmate povahu vzájomne závislého vznikania, zistíte, že to nie je nič iné, než prázdnota. Preto, mimo prázdnotu nie sú žiadne javy, alebo dharmy. Konečný náhľad mahajány je prázdnota, ale tento náhľad neexistuje v nižších náukách.

                Ak sa skutočne pozriete na vašu skúsenosť existencie okom meditácie, začnete vidieť, že všetko je hra prázdnoty. Javy, ako vzťažné súradnice sa vyčerpajú a vy sa konečne ocitnete v ich esenciálnej prirodzenosti, ktorou je prázdnota. Ale povediac to takto, môžete si chcieť povedať: „V takomto prípade nepotrebujeme robiť vôbec nič“. Ale či niečo musíte robiť, alebo nie, je na vás. Jednoducho to závisí na vašej mysli! Iba sucho hovoriť o prázdnote nestačí! Musíte ju uskutočniť a pochopiť sami pre seba. Ak je vaša myseľ skutočne bez vzťažnej manipulácie, potom tu nie je žiadna nádej, alebo strach, žiadna negativita – vaša myseľ bude od toho oslobodená! Je to ako mávať rukou v oblohe! Čokoľvek povstáva je úplne voľné. Účelom meditácie je zotrvať v tomto prirodzenom stave. V tomto stave sú všetky javy priamo uvedomené v ich základnej prázdnote. Preto praktikujeme meditáciu. Meditácia všetko očisťuje do jej prázdnej prirodzenosti. Najprv si musíme uvedomiť, že absolútny, prirodzený stav vecí je prázdny. Potom, čokoľvek sa manifestuje, je hrou dharmakáji. Z prázdnej prirodzenosti existencie povstávajú relatívne manifestácie z ktorých vytvárame samsáru. Musíte pochopiť úplne jasne, ako veci v skutočnosti sú a ako sa javia v termínoch duality. Je dôležité mať Náhľad, pretože bez Náhľadu bude vaša meditácia tupá. Iba si sedieť a hovoriť: „Všetko je prázdne“, je ako položiť misku hore nohami – ten malý prázdny priestor v miske ostane veľmi úzkou, obmedzenou prázdnotou. Nemôžete z nej ani len piť čaj!

                Je esenciálne poznať jadro veci, aké je. Z absolútneho pohľadu tu nie sú žiadne cítiace bytosti, ktoré by prežívali neuspokojenie. Toto neuspokojenie je prázdne, ako jasná obloha, ale kvôli pripútanosti k formovým prejavom prázdnoty skrz vzájomne závislé vznikanie sa relatívna sféra vecí stáva iluzórnou pascou, v ktorej sú cítiace bytosti zažívajúce nespokojnosť. Toto je význam samsáry.

                Vo vyjadrení základnej kvality Veľkej Matky, prázdnoty, sa hovorí: „Hoci chceš vyjadriť povahu Sútry Srdca, nemôžeš ju dať do slov“. Je to úplne mimo vyjadrenie, mimo myšlienku, mimo koncepty. Nikdy to nebolo zrodené. Nikdy to neumrelo. Ak sa opýtate: Aké to je? Je to ako obloha. Nikdy nenájdete hranicu oblohy. Takže oblohe podobná prirodzenosť je symbolom prázdnoty: je rozľahlá, bez obmedzení a voľná, z nekonečnou hĺbkou a rozlohou. Ale potom môžeme povedať:“ Takže moja rigpa, prirodzenosť mojej mysli, je ako obloha, prostá obmedzení“. Ale ani takto to nie je! Nie je iba prázdna. Ak sa do nej pozriete, je tam niečo k videniu. „Vidieť“ je len slovo, ktoré používame ku komunikácii. Ale môžete to vidieť. Môžete na to meditovať. Môžete spočívať v čomkoľvek, čo povstáva v tej priestrannej kondícii. Ak vidíte skutočnú prirodzenosť prázdnoty a formy ako neduálnu – aké to skutočne je – to je matka všetkých buddhov. Všetok tento pokec bol rozvinutím absolútnej myšlienky osvietenia, bódhičitty.

                Nasleduje očista skrz Vadžrasattvu. V absolútnom zmysle tu nie je nič k očisteniu, nikto, kto vás môže očistiť a žiadna očista. Ale keďže to zjavne nedokážeme takto nechať, veci sa trochu komplikujú. Prekážky a dualistický zmätok povstávajú ako následok pripútanosti k formovým prejavom prázdnoty. V iluzórnom vnímaní tohto uchopovania formových prejavoch prázdnoty sa stávame subjektom nekonečného neuspokojenia. Kvôli tomuto je očista potrebná ako relatívne zručné prostriedky. Aby sme očistili náš zmätok, Vadžrasattva, Otec & Matka, povstáva z vášho vlastného pravého stavu rigpy a prúd nektáru z tajnej mandaly ich zjednotenia úplne očisťuje vaše prekážky. Vstúpite do tejto vizualizácie a recitujete stoslabičnú mantru. Toto je prostriedok očisty. Ale stále, v prirodzenom stave vecí, v stave, ktorý je, je všetko od počiatku čisté – ako obloha. Toto je absolútna očista Vadžrasattvu.

                Teraz prichádzame k obetovaniu mandaly, alebo celého vesmíru. Mandaly sú obetované pre akumuláciu priaznivých príčin. Prečo potrebujeme  nahromadiť priaznivé príčiny? Je to kvôli formovým prejavom prázdnoty, z ktorých povstala iluzórna samsára; takže potrebujeme praktikovať vzdávanie sa všetkých týchto  formových prejavov. Keďže je tu ilúzia, že máme spôsob očistenia ilúzie, môžeme použiť túto prax, ako zručný prostriedok. Pretože môžete očistiť, toto je takisto spôsob, ako nahromadiť priaznivé príčiny. Keď obetujete svoje telo, majetok a slávu, toto je relatívne, symbolické obetovanie. Z absolútneho pohľadu sú tieto veci prázdne, ako jasná prázdna obloha. Takže keď zotrváte v stave prvotného vedomia, toto ja absolútne obetovanie mandaly a absolútne nahromadenie priaznivých príčin.

                Potom je tu prax gurujogy. Kvôli našej pripútanosti k formovým prejavom prázdnoty sa objavuje guru ako ten, ktorý inšpiruje čistotu mysli. On, alebo ona je objekt, voči ktorému cítime čisto. Pretože pripútanosť zatemňuje myseľ a pretože cítite čistotu vnímania voči guruovi, vy aj guru sa javíte ako existujúci v sféru dualizmu, akoby základné prirodzenosti vašich myslí vo sfére dharmakáji boli odlišné. Preto si navonok vizualizujete gurua s veľkou oddanosťou. Potom obdržíte splnomocnenie jeho, alebo jej neduálnej kondície.

                Toto sú všetko vonkajšie, relatívne praxe gurjogy, v ktorej ste invokovali prítomnosť múdrosti symbolicky sa objavujúceho gurua. Potom recitujete slová vadžry: „Guru sa rozpúšťa do svetla a zjednocuje s mojim samotným bytím; uzri, že jedna chuť rigpy-prázdnoty je skutočná tvár gurua!“

                Ak sa spýtate, kde je absolútny guru, on, alebo ona nie je nikde inde, ale tam – v absolútnej prirodzenosti vašej mysli! Absolútny stav rigpy je miesto, kde je guru úplne zavŕšený ako prvotná múdrosť a jasný priestor. Jednoducho pokračujúc vo vedomú toho aké to je, je dzogčhenová prax gurujogy.

                Takýmto spôsobom súvisí vonkajšie ngöndro s vnútorným ngöndrom v termínoch náuky atijogy.

                Prepísal Ngak´čhang Rinpočhe z ústnych náuk, ktoré dal Jeho Svätosť Džigdrel Ješe Dordže Dudžom Rinpočhe, prva Najvyššia Hlava školy Ňingma v exile z Tibetu; rozšírené odpoveďami na otázky položené Ngak´čhang Rinpočhem pri súkromnej audiencii, súvisejúcich s krátkym Dudžom Tersar Ngöndrom, Bodhanath, Kathmandu, Nepal, 1979. Jemné gramatické úpravy spravila Lama Dečhen Ješe Wangmo 2009.

          Z angličtiny preložil: Tongnyid Dordže (Karma Gyalpo Dondrub)

---

[1] Forma, rúpa: je v abhidharme definovaná ako päť zmyslových orgánov a päť zmyslových objektov a avidžňapti. Prekladateľ.

[2] Toto je niečo, na čo mnoho praktikujúcich zabúda a vmiešava do buddhizmu dojem, že prázdnota je tu prvotne, dáva vzniknúť javom a potom ich do seba zase vstrebáva, podobne ako koncept Brahman v hinduizme. Treba rozlišovať medzi dvomi prázdnotami, o ktorých sa hovorí v buddhizme: prázdnota seba a prázdnota (vonkajších) javov. Kým o prvej môžeme do určitej miery  tvrdiť, že z nej povstávajú dharmy (naše myšlienky, pocity, vnímanie, atď) a do nej sa rozpúšťajú, o druhej sa to hovoriť nedá. Prázdnotu javov nenachádzame mimo javy samotné, neexistuje prvotne voči nim. Prekladateľ.

[3] Keď si toto niektorí uvedomia, nebudú považovať napr. sľub bódhisattvu za nevedomosť, nebudú utekať z tzv. „samsáry“ do tzv. „nirvány“. Prekladateľ.