streda 3. decembra 2014

Tradícia jogínov v Tibete



Prebiehala diskusia o jogínskej tradícii v Tibete a statuse týchto praktikujúcich jogínov. Preto by sme mali preskúmať niektoré zdroje. Ako prvé sme vzali ilustráciu zo slávnej Štyri tantry medicíny, alebo gjuži (rgyud bzhi), kde sa píše:

Táto (ilustrácia zobrazuje) dva druhy sanghy, hodní úcty, známe ako „vysvätení/ordinovaní učení majstri“ (rab byung dge bshes zhes mchod gnas sde gnyis).


Táto ilustrácia zobrazuje mnícha a jogínskeho praktikujúceho mantry, bok po boku. Sprievodný text ich popisuje, ako rovnocenných zástupcov dvoch druhov sanghy (sde gnyis), alebo skupín praktikujúcich, ktorí sú všeobecne označovaní, ako komunita mníchov a praktikujúcich mantru (´dus sde gnyis), to jest mníchov (so thar rab byung) a s bielymi róbami a dlhými vlasmi (gos dkar lcang lo). Obidve si hodné úcyu a tvroia autentické objekty útočiska,  ktorým sa majú dávať dary (mchod gnas). Obidve sú považované za vysvätených/ordinovaných (rab byung) učených majstrov (dge bshes). Posledný termín odvodený foneticky ako geše, je skratka od gewa šeňjen (bde ba´i bshes gnyen), čo ej preklad sanskritského kalyánamitra, čo sa často prekladá ako „duchovný priateľ“, alebo „cnostný spoločník“. Tu by sa toto označeie nemalo mýliť s obdobným titulom geše, ktorý sa udeľuje po rokoch štúdia predpísaných textov a potom prejdením série formálnych skúšok týchto textov, ako je tomu v kláštorných univerzitách Gelug (dge lugs), alebo Böne (bon), ani so skorším použitím, ktorým sa označovali zástupcovia vyššieho kláštorného vzdelania. „v rannom Tibetskom použití to označuje dobrý príklad buddhistických hodnôt, na ktorého sa človek môže spoľahnúť, ako na vodcu“, alebo majstra.

Toto má veľkú dôležistosť, pertože obidvaja – mních aj jogín – sú považovaný za rovnocenných majstrov a predstaviteľov jednej z dvoch druhov sanghy, bez toho, aby inštitucionalizovaný monastický celibátnik bol vyšší, a tantrický profesionálny jogín bez celibátu bol nižšie, alebo s nižšou vysviackou/ordináciou, alebo naopak. Toto odráža pochopenie v čase uvedenia buddhizmu do Tibetu v siedmom a ôsmom storočí. Hovorí sa, že od stretnutia Khenpo Šantarakšitu, Lopona Padmasambhavu a Dharma kráľa Trison Decena v ôsmom storočí existujú v Tibete dve sanghy, známe ako sangha mníchov a sangha tantrických praktikujúcich. Prvá skupina, mnísi, sa označujú tí s holými hlavami a červenými, či šafránovými rúchami (rab byung ngur smig gi sde) a druhá, tantrický praktikujúci mantru, s dlhými zapletenými vlasmi odetý do bielej róby (gos dkar lcang lo´i sde).