Tradícia ngakpov: rozhovor s Khetsun Sangpo Rinpočhem
Z angličtiny preložil: Ngakpa Tongnyid Dorje
Jeff Cox: Nie veľa ľudí na západe chápe, kto sú ngakpovia, hoci mnohí videli fotky týchto dlhovlasých, do biela odetých jogínov. Môžno najznámejším z nich je posledný Ješe Dordže, ktorý bol pre Jeho Svätosť Dalajlámu „počaso-tvorcom“, to znamená, že ho volali, aby ovládal počasie pri určitých príležitostiach. Rád by som viac pochopil čistú tradíciu ngakpov.
Khetsun Sangpo Rinpočhe: Ngakpovia sa môžu ženiť a mať rodiny. Ich prax je esenciálne vnútorná a skutočná duchovná prax.
JC: Pracuje línia ngakpov viac so silami prírody, božstvami počasia, miestnymi božstvami? Je ich tradícia viac šamanská?
KSR: Pracujú s podobnými rituálmi a ceremóniami, ako sú tie v šamanskej tradícii, ale je tu značný rozdiel. Tým je, že pre ngakpov je účelom a konečným cieľom osvietenie v snahe oslobodiť druhých a seba. V šamanskej tradícii obyčajne nikto o osvietení nevraví – slúži hlavne na liečenie a dočasné úkony, ktoré sú zrejme len pre pohodlie v tomto živote. Ich cieľ nie je tak vysoký.
JC: Chápem. Vravíte, že ngakpovia robia podobné veci, ako šamani, ale účelom je vytvoriť lepšie podmienky pre osvietenie, či už mentálne, alebo fyzicky?
KSR: Áno. Jednoducho, ngakpovia robia to čo robia nie iba pre pohodlie v prítomnom momente, ale aj pre budúce osvietenie.
JC: Chápem. Je ešte niečo, čo by chcel Rinpočhe povedať o ngakpovskej tradícii?
KSR: Buddhistický mnísi prijímajú sľuby pratimokšy, ktorých je 253. Ale ngakpovia s ich tantrickými sľubmi a samájami (záväzkami) ich majú stotisíc, ktoré musia na mentálnej úrovni udržiavať. Je to o praxi v každom jedinom okamihu, aby ich človek všetky udržiaval a nevstúpil do neušľachtilých vecí.
JC: Keď poviete „stotisíc sľubov“ je to ako povedať, že musíte v každý moment vášho dňa udržiavať bdelosť. Nie je to tak, že ich je skutočne stotisíc.
KSR: Áno, je to metafora.
JC: Udržiavať myseľ čistú po celý čas.
KSR: Nie čistú, ale len bdelú.
JC: Bdelú?
KSR: Potrebujete mať veľmi vysokú bdelosť, aby ste udržali stotisíc samájí. Takže, ak ľudia udržujú tento typ bdelosti/uvedomenia, hoci sa navonok javia ako obyčajné bytosti, v skutočnosti sú veľkými bytosťami – sú realizovaní, alebo veľkí praktikujúci.
Inak, ak väčšina ľudí nedokáže držať sľuby vysvätenia (shválne neprekladám „ordained“, ako vysviacku, pozn.pr.), alebo držať všetky ich samáje, potom môžu urobiť len nejaké spojenie s dharmou, ale osvietenie bude pre nich veľmi náročné. Nezáleží na tom, čo robíte, ak nechcete prijať sľuby vysvätenia, staňte sa laickým praktikujúcim. Musíte len dobre držať všetky tie samáje a potom z vás budú skutoční ngakpovia.
JC: Vravíte, že tantrická prax ngakpovským spôsobom je striktnejšia, ako prax priemerného tantrického praktikujúceho?
KSR: Presne. Na mentálnej úrovni je omnoho striktnejšia.
JC: Takže od praktikujúceho v kláštore ňingma, ktorý prijal sľuby pratimokši, či iné a je takisto tantrickým praktikujúcim sa neočakáva toľko, ako od praktikujúcich ngakpov tantrikov?
KSR: Áno, rozdiel je, že ak ste laik, tak aby ste neporušovali v každom momente tieto sľuby, potrebujete vysoké uvedomenie. Ak ostanete v kláštore, sľuby sa udržiavajú ľahšie.
JC: Ok, myslím, že otázka znie: ak ľudia praktikujú seriózne, prečo si vyberajú byť ngakpom, keď by im to opačne bolo ľahšie? Čo to je v nás, čo nás núti vybrať si život ngakpu?
KSR: Mnoho ľudí začne nasledovať tradíciu ngakpov kvôli tomu, ako sa javí navonok život laika, v ktorom môžete robiť čokoľvek: môžete sa oženiť, alebo môžete piť alkohol. Ale čo na začiatku nevedia je, že sú tu jemné obmedzenia a disciplína, alebo uvedomenie, ktoré s tým musí ísť. Je to ešte ťažšie, ako ostať v kláštore.
JC: Pretože praktikujúci ostávajú v živote, transformujú podmienky prirodzeného života, nie povrchného života, takým spôsobom, ako v kláštore. Takže ak je naša myseľ dostatočne disciplinovaná, aby udržiavala vnútornú bdelosť, ako hovoríte, potom môže mať cesta ngakpu viac sily?
KSR: Áno. Ak nasledujete tantrické samáje, môžete rozpoznať všetky tie jedy a postupujete omnoho rýchlejšie a silnejšie, ako iní, ale takisto je to veľmi nebezpečná cesta ak nedokážete držať všetky samáje. Porušené samáje sú ešte horšie a prinášajú horšie následky. Byť ngakpom, je ako byť hadom v bambusovej trubici – musíte ísť hore, alebo dolu, nie je žiadny bočný východ. Je to nebezpečnejšie a riskantnejšie. Sú tu iba dve cesty: ak skutočne nasledujete samájovú prax dosiahnete rýchlejšie výsledky, dosiahnete osvietenie a pomáhate druhým, alebo ak porušíte samáje, idete do pekla.
JC: Takto to neznie ako práca, ktorú by chcel každý robiť. Niekedy si ľudia vyberú túto cestu, pretože sa narodili v rodine ngakpov?
KSR: Áno, to je jeden dôvod a takisto, čo človek uprednostňuje. Kvôli našej fyzickej povahe, alebo mentálnej inklinácii, alebo preto, lebo sme dosiahli určité štádium, aby sme prijali partnera, alebo čokoľvek.
Loppon (prekladateľ): Alebo ak pochádzate z rodiny ngakpov – v mojom rodnom meste, 25 žiakov (má na mysli 25 hlavných žiakov Padmasambhavu, pozn.pr.) a ich potomkovia udržujú v tej oblasti dharmu v rodine. Ngakpovia z rodiny sa zišli v dedine a postavili chrám, ktorý voláme ngak kang, čo znamená zhromažďovacia hala ngakpov. Nemali sme takéto formality, ale kvôli vplyvu kláštornej tradície sme postavili tento chrám, zhromažďujeme sa každý mesiac na významné dni a robíme rituály, dávame náuky a splnomocnenia. Ale to je špeciálna rodinná línia: vždy najstarší syn sa stane ngakpom a zvyšné deti sú poslané do kláštora. Ale samozrejme je tu aj mnoho iných, nie z rodinnej línie, ktorí sa chcú stať ngakpami, aby sa naučili tantru bez toho, aby opustili sociálny život. Je mnoho takých.
JC: Cesta ngakpu je výzva pre západniarov, ale nemusí to byť niečo, čo sa odporúča.
KSR: Nikto ti nepovie, aby si bol ngakpom, alebo nie; to všetko závisí od tvojej praxe. Prídete na náuku, začnete praktikovať a pomaly napredovať. Keď kultivujete svoje zásluhy, vaša múdrosť narastá a dosiahnete toto uvedomenie, a potom môžete spontánne udržiavať všetky praxe. Takíto ľudia sú skutoční ngakpovia. Ostatní sa javia ako ngakpovia, ktorí si obliekajú rúcho a nechávajú dlhé vlasy. Tibetskí lámovia sa hanbia to robiť, ale prekvapujúco na západe si veľa študentov oblieka tieto veci, ako jogíni.
JC: Áno, v súčasnosti vyzerajú mnohí západniari ako ngakpovia.
KSR: Tibeťania sa nesnažia vypadať ako ngakpovia. To je ten rozdiel. Ak skutočne nasledujete tie samáje, ste veľký praktikujúci a nikto to nemôže zbadať navonok. A naopak, tí, ktorí nedokážu nič nasledovať, ale obliekajú si rúcho, nie je to nič, len kostým a emblémy, ktoré držia. Všetko ostatné ide naopak, pokiaľ skutočne nedokážete udržiavať samáje.
Rozhovor: Jeff Cox
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára